MIMÓSIS - VÝSTAVA AŽ DO KONCA AUGUSTA

Skromná pocta Jeanovi Dubuffetovi
Miesto konania výstavy: Galéria insitného umenia, Schaubmarov mlyn, Pezinok-Cajla
Trvanie výstavy: 5. júl – 23. august 2009
Kurátorky: Alexandra Tamásová, Elena Macháčková
Vystavujúci: Simona Burešová, Jana Halásová, Adrian Hnát, Ľudmila Horňáková, Peter Hruška, Rudolf Janák, Vladimír Javorský, Andrej Kolenčík, Ľuboš Kollár, Daniela Olejníková, Peter Venglár Jean Dubuffet bol francúzsky maliar druhej polovice 20. storočia, ktorý sa vo svojej tvorbe usiloval zbaviť všetkých konvencií. Vedome začal propagovať diela duševne chorých, ktoré ho očarili svojou spontánnosťou, originalitou a až surovosťou. Z toho vychádza jeho pomenovanie „surové umenie“, po francúzsky art brut. Dodnes zostáva osobnosťou, ktorá ovplyvnila mnohé generácie umelcov, a preto si bezpochyby zaslúži aspoň „skromnú poctu“.
Na výstave sú prezentované diela dvoch veľmi rozdielnych skupín tvorcov. V prvej skupine sú študenti a absolventi vysokých výtvarných škôl, druhú skupinu tvoria autori s mentálnym postihnutím, ktorých tvorba odráža ich duševné pochody. Pre obe skupiny by sa dalo povedať, že je ich tvorba súčasťou osobnej autoterapie.
Ich „spoločný štýl“ sa prevažne vyznačuje expresívnym výrazom, deformáciou tvaru, osobnými emóciami a opakovaním vlastných archetypálnych znakov a symbolov. Nejde tu o typické mimésis, napodobenie vonkajšej reality, ale o mimósis – slovnú hra, ktorou naznačujeme dôležitosť subjektívnych, vnútorných zážitkov. Ide o prezentovanie umeleckých diel, ktoré možno pre niektorých divákov sú a budú mimo ich pochopenia a sú mimo nejakej zaužívanej škatuľky. Práve preto sú na výstave obe skupiny tvorcov zrovnoprávnené a nie je stanovené, kto je „profesionálnym“ umelcom a kto nie. Ani nechceme ponúkať nejaké jednoznačné odpovede. Naopak, divák by sa mal zamyslieť – zaktivizovať, jeho názor bude dotvárať výstavu, až s ním bude úplná. Ide o akúsi otvorenú koncepciu, v ktorej je časť aktivity prenesená z kurátorov a umelcov na diváka. Divák vidí len obraz a meno. Pri pohľade na dielo si sám divák môže určiť, do ktorej skupiny tvorca patrí. A možno dospeje k záveru, že na tom vlastne nezáleží.
Táto výstava nie je o znižovaní a vyvyšovaní „profesionálnej“ alebo „neprofesionálnej“ tvorby umenia, ani o určení čo je lepšie, ale ide hlavne o zblíženie a prepojenie dvoch druhov súbežne existujúcich foriem umenia, ktoré majú k sebe veľmi blízko.